dimanche 1 janvier 2012

Proverbes et Dictons d'Haïti


Aide
  • De mèg pa fri.
  • Kouto pa janm grate manch li.
  • Ti bout kouto miyò pase zong.
  • Yon sèl dwèt pa manje kalalou.
Ambition
  • Anbisyon touye rat. 
  • Anvi tout, pédi tout.
Amitié
  • Achte peye, prete remèt, se sa ki fè zanmi dire.
  • Bèl dan pa di zanmi pou sa.
  • Chen ki konnen-w, se li ki souke ke-l pou ou.
  • Fiyèl mouri, makomè kaba.
  • Lè-w genyen zanmi konnen-w.
  • Men ale, men vini zanmi dire.
  • Pye bèf pour pye bèf, map prann kay pratik.
  • Zanmi pre se zanmi kòd anba bra.
Amour
  • Chen pa janm mode piti li jis nan zo.
  • De mèg pa fri
  • Lamou pa konn dèyè pyese.
  • Si-w renmen po-a fò-k renmen grenn la tou. 
Anes
  • Bourik chaje pa kanpe.
  • Bourik fè pitit pou do-l poze.
  • Bourik toujou rete bourik.
  • Bourik travay, chwal garyonen.
  • De kou nan bouda bourik la, de kou nan sakpay la.
  • Lanmò bourik ranje chen.
  • Le-w nan mitan bourik, ou pote ba.
  • Mizè fè bourik kouri pase chwal.
  • Ou fòse bourik janbe dlo, ou pa fòse-l bwè dlo.
  • Ou Ou wè mare chwal, mare bourik pi rèd.
Apparence (fausse)
  • Bel lantèman pa vle di paradi.
  • Bèl cheve pa lajan.
  • Bèl fanm pa vle di bon ménaj.
  • Bèl parol pa vle di verite pou sa.
  • Chen ki jape pa mòde.
  • Dlo lacho blanch, men li lèt pou sa.
  • Foumi pa mouri anba barik siro.
  • Gwo vant pa di lajan.
  • Jan chat mache se pa jan-an li chase rat.
  • Kaka poul pa ze.
  • Kalbas gran bouch pa ken dlo.
  • Kay koule tronpe solèy men li pa ka tronpe lapli.
  • Pale fransè pa di lespri.
  • Se lè koulèv la mouri, ou wè longè-l.
  • Tande pa di konprann pou sa.
  • Tankou ti Jezi nan po krab.
  • Ti dife boule.
  • Zafè nèg pa janm piti, se janm kanso-l ki piti.
Argent
  • Chemen lajan pa gen pikan.
  • Gran nèg se leta.
  • Gwo vant pa di lajan.
  • Kòfrefò pa swiv kòbya.
  • Lajan al kay lajan.
  • Lajan fè chen danse.
  • Lajan fè nèg monte maswife
  • Lajan kase ròch.
  • Lanjan nan poch pa fè pitit.
  • Lajan pa fè boul nan pòch malere.
  • Lajan pa al gangan pou-l tounen.
  • Lajan pa gen lode.
  • Mezi lajan-w, mezi wanga-w.
  • Se sen kòb ki fè goud.
Aubaine
  • Sa-w tap chache anlè, ou jwenn li atè.
  • Yon avantaj bab ak moustach.
Auto-Defense
  • Byen jwennm byen kontre.
  • Mwen byen sangle, mwen pap foule.
  • Sa-w tap chache anlè, ou jwenn li atè.
  • Tout bèt jennen mode.
Avertissement
  • Kreyòl pale, kreyòl konprann.
  • Lagè avèti pa touye kokobe.
  • Ou Ou wè mare chwal, mare bourik pi rèd.
Caprice
  • Lè vant chat plen, ke rat anmè.
  • Li gen trop machin deyè nòs li.
Causalité
  • La fimen pa leve san dife.
  • Moun ki di men koulèv la, se li ki touye-l.
Chance 
  • Chak jou pa Dimanch.
  • Lè-w pa gen chans, lèt kaye kase tèt ou.
  • Ou jis dèyè kamyonèt la.
  • Sa-w tap chache anlè, ou jwenn li atè.
  • Zèb ou pa vle leve nan jaden, leve devan pòt kay ou.  
Changement
  • Bourik toujou rete bourik.
  • Chen bwè ze pa kite metye.
  • Kite kantik pran priyè.
  • Pitit tig se tig.
  • Tèt ki abitye met chapo ap toujou met chapo.
  • Zonbi ki goute sèl, pa mande rete.
Chats
  • Chat ki chode pè menm dlo frèt.
  • Chat konnen, rat konnen, barik mayi-a rete la.
  • Chat mande swe, lage chen deye-l.
  • Jan chat mache se pa jan-an li chase rat.
  • Lè chat pa la, rat bay kalinda.
  • Lè vant chat plen, ke rat anmè.
  • Mete chat veye mantèg.
  • Sa chat konnen, se sa li montre pitit li.
  • Sa manman chat konnen, manman chat konnen-l tou.
Chiens
  • A defo chen, kabrit al lachas. 
  • Anvan chen manje zo, li mezire machwè-l. 
  • Bat chen-an tan mèt li.
  • Bat men ankouraje chen. 
  • Bwa ki nan men-w, se avèk li ou pouse chen. 
  • Chen grangou pa jwe. 
  • Chen ki bwè ze pa kite metye.
  • Chen ki gen zo pa gen zanmi
  • Chen ki jape pa mòde.
  • Chen ki konnen-w, se li ki souke ke-l pou ou.
  • Chen ou fè byen se ou li mòde lè li anraje.
  • Chen pa janm mòde piti li jis nan zo.
  • Gran mesi chen se kout baton.
  • Lajan fè chen danse.
  • Lanmò bourik ranje chen.
  • Li pa janm trò ta pou chen anraje
  • Li pa konnen non chen-l.
  • Rele chen papa pou zo.
  • Se lè-w pile chen, ou konn si li konn mòde.
  • Se sou chen mèg, yo wè pis.
  • Si chen rakonte-w sa li we, ou pap janm mache nannwit.
Compassion
  • Le ou wè vye zo nan chimen, konnen li te gen chè sou li yon jou
  • Se pa lè yon moun ap neye, pou-w montre-l naje
Confiance
  • Chen ki konnen-w, se li ki souke ke-l pou ou.
  • Chen pa janm mode piti li jis nan zo.
  • Koulèv ki konn laje goj li vale krapo.
  • Dlo ou pa pè se li ki pote ou ale. 
  • Fè zanmi ak kouto anvan zabriko mi.
  • Kapab pa soufri.
  • Lanmè pa kenbe kras.
  • Makak pa jwe ak tig.
  • Volè pa janm renmen volè parèy li.
Contraintes
  • Abitan pa mize lavil. 
  • Bourik chaje pa kanpe.
  • Byen konte, mal kalkile.
  • Jwèt se jwèt, kròchèt pa landann. 
  • Le-w pa gen manman ou tete grenn.
  • Se nan chemen jennen ou kinbe chwal malen.
  • Tout bèt jennen mode.
Corruption
  • Gen twou nan manch.
  • Gran nèg se leta.
  • Si pa gen sitirè pa ka gen vòlè.
Coqs
  • Avantaj kok, Se na zepon-l li ye.
  • Eksperians kòk la se nan zepon-l li ye.
  • Mache tankou yon kòk kazwèl ki pran move kout zepon.

Danger et risques
  • An afè pa dòmi di.
  • Anmèdan gen remèd. 
  • Antre nan batay san baton.
  • Ayiti se tè glise. 
  • Bat chen-an tan mèt li.
  • Bèf pou wa, savann pou wa, ya demel yo.
  • Gade pa boule je.
  • Gade pa pwazon (de Pèlen tèt).
  • Jwèt se jwèt, kròchèt pa landann.
  • Lè ké ti poul kontant, malfini ki déyè-l.
  • Lè marengwen ap vole, ou pa konn kilès ki mal, kilès ki fimèl.
  • Lè-w mouri, ou pa pè santi.
  • Lè wap manje ak diab, ou kenbe fouchèt ou long.
  • Li se kouto de bò.
  • Malere se dan devan.
  • Mwen byen sangle, mwen pap foule.
  • Mache chèche pajanm dòmi san soupe.
  • Makak pa jwe ak tig.
  • Mete chat veye mantèg.
  • Moun ki manje piti tig pa dòmi di.
  • Nan mal, nan mal nèt.
  • Pa konen pa al lajistis.
  • Pawòl anpil, machwè gonfle.
  • Ou Ou wè mare chwal, mare bourik pi rèd.
  • Se lè-w pile chen, ou konn si li konn mòde.
  • Si chen rakonte-w sa li we, ou pap janm mache nannwit.
  • Zanmi pre se zanmi kòd anba bra.
Déception
  • Aprè dans, tanbou lou.
  • Byen konte, mal kalkile.
  • Depi-l rat, se premye fwa li pran nan pèlen.
  • Gwo vant pa di lajan.
  • Malfini manke poul, li pran pay.
  • Se lè koulèv la mouri, ou wè longè-l.
  • Tankou ti Jezi nan po krab.
  • Zèb ou pa vle leve nan jaden, leve devan pòt kay ou.
Démocratie
  • Konstitisyon se papye, bayonèt se fè.
Diffamation
  • Lang malveyan file pase kouto de bò
  • Lang pa lanmè, men li ka noye-w
Dignité
  • Lajan fè chen danse.
  • Lajan fè nèg monte maswife.
  • Merite pa mande.
  • Rele chen papa pou zo.
Divisions sociales
  • Bèf pou wa, savann pou wa, ya demele yo.
  • Danmijann poko plen, boutèy paka jwenn.
  • Kabrit pa mare nan pikèt bèf.
  • Milat pòv se nèg, nèg rich se milat.
  • Ou jis dèyè kamyonèt la.
  • Ròch nan dlo pa konn doulè ròch nan solèy

Egoisme
  • Akrèk pa bay.
  • Anvi tout, pédi tout.
  • Chen ki gen zo pa gen zanmi.
  • Depi na ginen, nèg rayi nèg.
  • Kabwit de mèt mouri nan solèy. 
  • Ròch nan dlo pa konn doulè ròch nan solèy
  • Tout koukouy klere pou je-l.
  • Zafè kabwit pa zafè mouton.
Embarras
  • Byen konte, mal kalkile.
  • Malfini manke poul, li pran pay.
  • Tout bèt jennen mode.
Engagement
  • An afè pa dòmi di.
  • Aprè dans, tanbou lou.
  • Promès se dèt.
  • Responsablite se chay.
  • Wè pa wè antèman pou katrè.
  • Wi pa monte mòn.
Epargne
  • Se sen kòb ki fè goud.
  • Se piti ki mennen gwo.
  • Ti pil ti pil fè chaj.
Espoir
  • Bondye bon.
  • Byen mal pa lanmò.
  • Espwa fè viv.
  • Fè zanmi ak kouto anvan zabriko mi.
  • Maladi pran bouyon.
  • Nan pwen lapriyè ki pa gen amèn.
Expérience
  • Avantaj kok, se na zepon-l li ye.
  • Koulèv ki konn laje goj li vale krapo.
  • Diab pa pè diab.
  • Eksperians kòk la se nan zepon-l li ye.
  • Fòk ou konn la, pou al la.
  • Fòk ou pase maladi, pou konn remèd.
  • Kochon maron konnen sou ki bwa poul frote.
  • Nèg sòt mare kòd li, nèg lespwi pakab demawe-l.
  • Pati bonè pa di konn chimen pou sa.
  • Tete pa janm trò lou pou mèt li.

Faiblesse
  • Konstitisyon se papye, bayonèt se fè.
  • Lè poul mare, ravèt fèl eskplikasyon.
  • Makak pa jwe ak tig.

Famille
  • Dwèt ou pou-ou, ou pa ka koupe-l jete.
Famine
  • Chen grangou pa jwe. 
  • Grangou se mizè, vant plen se traka.
  • Sak vid pa kanpe.
Flatterie
  • Lajan fè chen danse.
  • Rele chen papa pou zo.
Gaspillage
  • Bat dlo pou fè bè.
  • Se lave men, siye até.
  • Vide dlo nan panyen pèse.
  • Zwazo ki chante pa gra.
Générosité
  • Bay piti pa chich.
  • Li gen kè nan men.
Haine
  • Depi nan  ginen, nèg rayi nèg.
Humilité
  • Kòfrefò pa swiv kòbya.
  • Koukou wè lwen, men li pa wè deyè tèt li.
  • Li pa janm trò ta pou chen anraje.
Hypocrisie
  • Dan pouri gen fòs sou bannann mi.
  • De kou nan bouda bourik la, de kou nan sakpay la.
  • Lè chat pa la, rat bay kalinda.
  • Ravèt pa janm gen rezon devan poul.
  • Zanmi pre se zanmi kòd anba bra.
Ignorance
  • Bèf di li pral sal savann, se ke-l li sal.
  • Koukou wè lwen, men li pa wè deyè tèt li.
  • Li pa konnen non chen-l.
  • Nèg sòt mare chwal li, nèg lespri paka lage-l.
  • Sa je pa wè, kè pa tounen.
Impertinence
  • Ti moun fronte fè bab nan simityè.
  • Kabrit pa mare nan pikèt bèf.
Indépendance
  • Dyondyon leve kote-l vle, menm anba jouk poul.
  • Granmoun pa rete ak granmoun.
  • Mwen pa janm ret ak moun.
  • Se grès kochon-an ki kwit kochon-an.
Infortune
  • Chay sot sou tèt li tonbe sou zepòl.
  • Devenn se pian.
  • Lè-w gen devèn, lèt kaye kase tè ou.
  • Lè-w pa gen chans, lèt kaye kase tèt ou.
  • Malè pa gen klaksòn.
  • Mache tankou yon kòk kazwèl ki pran move kout zepon.
  • Malfini manke poul, li pran pay.
  • Sa-a se trokèt la, chay la dèyè. 
  • Wap kouri pou lapli, ou tonbe nan larivyè.
Ingratitude
  • Bèf pa janm di savann mèsi.
  • Chen ou fè byen se ou li mòde lè li anraje.
  • Gran mesi chen se kout baton.
  • Jete vye chodyè pou chodyè nèf.
  • Nan bay kout men, ou jwen kout pye
  • Ou kouche sou po bèf la, wap pale-l mal.
  • Ou monte makak voye ròch, premye moun li kase tet se ou
Injustice
  • Bondye konn bay li pa konn separe.
  • Bourik travay, chwal garyonen.
  • Dan pouri gen fòs sou bannann mi.
  • Danmijann poko plen, boutèy paka jwenn.
  • Le-w malere, tout bagay sanble-w.
  • Malere se dan devan.
  • Pitit malere malelve, pitit granèg malapri.
  • Ravèt pa janm gen rezon devan poul
  • Se sou chen mèg, yo wè pis.
  • Tout bèt nan lanmè manjé moun, men se reken ki pote pi move non.
Intelligence
  • Nèg sòt mare chwal li, nèg lespri paka lage-l.
  • Nou alfabèt, nou pa bèt.
  • Pale fransè pa di lespri.
  • Tande pa di konprann pou sa.
Investissement
  • Lajan nan poch pa fè pitit.
Jalousie
  • Depi na  ginen, nèg rayi nèg.
  • Fanm jalou pa gra.
  • Volè pa janm renmen volè parèy li.
Justice
  • Mezi lajan-w mezi wanga-w.
  • Byen san swe pa profite.
  • Rayi chen, di dan-l blanch.
  • Sa ki ba bon pou sak, ou pa bay makout li. 
  • Sa-w fè, se li ou wè.
Justice divine
  • Kreyon Bondye pa gen gòm.
  • Sa Bondye sere pou-w lavalas paka pote ale. 

Lacheté
  • Dan pouri gen fòs sou bannann mi.
  • Lè poul mare, ravèt fèl eskplikasyon.
  • Si chen rakonte-w sa li we, ou pap janm mache nannwit.

Malheur
  • Anmèdan gen remèd.
  • Chat mande swe, lage chen deye-l.
  • Chay la sot sou tèt, li tonbe sou zépòl.
  • Depi-l rat, se premye fwa li pran nan pèlen.
  • Kote yap plimen kodèn, poul pa ri.
  • Lè bab kanmarad ou pran dife, met pa-w ala tranp.
  • Lè kè ti poul kontan, malfini ki dèyè-l.
  • Mache tankou yon kòk kazwèl ki pran move kout zepon.
  • Mete chat veye mantèg.
  • Sa-a se trokèt la, chay la dèyè.
  • Wap kouri pou lapli, ou tonbe nan larivyè.
  • Zèb ou pa vle leve nan jaden, leve devan pòt kay ou.  
Méfiance
  • Abitan pa mize lavil.
  • Bèl fanm se traka.
  • Chat konnen, rat konnen, barik mayi-a rete la.
  • Chat ki chode pè menm dlo frèt.
  • Chen ki konnen-w, se li ki souke ke-l pou ou.
  • Depi na ginen, nèg rayi nèg.
  • Dlo ou pa pè se li ki pote ou ale.
  • Jan chat mache se pa jan-an li chase rat.
  • Lè marengwen ap vole, ou pa konn kilès ki mal, kilès ki fimèl.
  • Li se kouto de bò.
  • Makak pa jwe ak tig.
  • Makak sou, men li pap domi douvan kay chen.
  • Se lè-w pile chen, ou konn si li konn mòde.
  • Sa manman chat konnen, manman chat konnen-l tou.
  • Se lè koulèv la mouri, ou wè longè-l.
  • Se mwen se yo.
  • Si kalmason te viann, se pa nan mitan chemen ou ta jwen li.
  • Tig gen vye men, zong li pa janm vye.
  • Zanmi pre se zanmi kòd anba bra.
Mensonge
  • Bonjou-l pa la verite
  • De je kontre manti kaba.
  • Twou manti pa fon.
Misère
  • Bat dlo pou fè bè.
  • Fè san soti nan ròch.
  • Grangou se mizè, vant plen se traka.
  • Se sou chen mèg, yo wè pis
  • Mache tankou yon kòk kazwèl ki pran move kout zepon.
  • Malere pa fè brodè.
  • Mizè fè bourik kouri pase chwal.
  • Ou jis dèyè kamyonèt la.
Mystère
  • Anba levit fè nwa.
  • Anba moumou se dèy.
  • Dèyè mòn gen mòn.
  • Lè marengwen ap vole, ou pa konn kilès ki mal, kilès ki fimèl.
  • Sa je pa wè, kè pa tounen.
  • Sa ki nan kè yanm, se kouto ki konnen-l.
  • Se lè koulèv la mouri ou wè longé-l.
  • Se soulye ki konnen si chosèt gen twou.
Naïveté
  • Gen bab pa vle di granmoum pou sa.
  • Lajan pa al gangan pou-l tounen.
  • Li pa konnen non chen-l.
Nécessités
  • A defo chen, kabrit al lachas. 
  • Bouche nen-w pou bwè dlo santi.
  • Chimen bezwen pa janm long.
  • Malere pa fè brodè.
  • Mizè fèbourik kouri pase chwal.
Omertà (Code du silence)
  • Bouch manje tout manje, li pa pale tout pawòl.
  • Je wè, bouch pe.
  • Kase fèy kouvwi sa.
  • Mouch pa antre nan bouch ki fèmen.
  • Si pa gen sitirè pa ka gen vòlè.
Opportunisme
  • Chanje mèt, chanje metye.
  • Dan pouri gen fòs sou bannann mi.
  • Dekouvri Sen Pyè pou kouvri Sen Pòl.
  • Fè lefou po-w pa peye dwa.
  • Fè zanmi ak kouto anvan zabriko mi.
  • Lajan pa al gangan pou-l tounen.
  • Lanmò bourik ranje chen.
  • Le-w bezwen kongo, ou rele-l yaya.
  • Le-w nan mitan bourik, ou pote ba.
  • Ou fòse bourik janbe dlo, ou pa fòse-l bwè dlo.
  • Ou pran ka piskèt, li mande kokoye.
  • Se sòt ki bay, embesil ki pa pran.
Orgueil
  • Krapo fè kolè li mouri san dèyè.
  • Fè wont sèvi kolè.
Pardon
  • Evite miyo pase mande padon.
  • Bondye padonen, nèg pa padonen.
  • Kase fèy kouvwi sa.
  • Li pa manje manje bliye.
Paresse
  • Chita pa bay.
  • Lap kale wès
Partage
  • Manje kwit pa gen mèt.
  • Men ale, men vini zanmi dire.
  • Moun ki manje pou kont yo pa janm grangou.
Patience
  • Avèk patyans, wa wè tete foumi.
  • Jou fèy tonbe nan dlo se pa jou-a li pouri
  • Piti piti fè lonè prezidan.
  • Ou pa nago, ou pa kita.
  • Sa-a se dènye kou ki touye koukou.
  • Se sen kòb ki fè goud.
  • Ti pil ti pil fè chaj.
  • Trò prese pa fè jou louvri
Perfection / Imperfection
  • Bèl fanm pa vle di bon ménaj.
  • Koukou wè lwen, men li pa wè deyè tèt li.
  • Tout moun gen yon gren zannon kay zofèv
Perséverance
  • Bouche nen-w pou bwè dlo santi.
  • Li pa janm trò ta pou chen anraje.
  • Ou pa nago, ou pa kita.
  • Piti piti fè lonè prezidan.
  • Teke mab la jis li kase.
Porcs
  • Kochon manje santiman-l nan po bannan-n.
  • Kochon maron konnen sou ki bwa poul frote.
Providence
  • Bondye pa bòpè.
  • Bondye pouse mouch pou bèf san ke.
  • Kreyon Bondye pa gen gòm.
  • Pa gen pèn san sekou.
  • Sa Bondye sere pou-w lavalas paka pote ale. 
  • Tout chay gen trokèt li.
Prudence
  • Abitan pa mize lavil.
  • An afè pa dòmi di.
  • Anvan chen manje zo, li mezire machwè-l. 
  • Atansyon pa kapon.
  • Bèf ki gen ke long, pa janbe dife.
  • Bèl fanm pa vle di bon ménaj.
  • Bèl parol pa vle di verite pou sa.
  • Bouch manje tout manje, li pa pale tout paròl.
  • Bwè dlo repekte vè.
  • Chat ki chode pè menm dlo frèt.
  • Chodyè ou pa monte, ou pa desann li.
  • Dlo ou pa pè se li ki pote ou ale. 
  • Evite miyò pase mande padon. 
  • Evite pa kapon.
  • File kouto, men veye dwèt ou.
  • Je wè, bouch pe.
  • Kabwit di sak nan vant li se li ki pa-l.
  • Kabwit gade je met kay anvan-l antre.
  • Kapon antere manman-n.
  • Kochon maron konnen sou ki bwa poul frote.
  • Labouyi cho, ou manje-l sou kote.
  • Lagè avèti pa touye kokobe.
  • Le ti kwibich bezwen grandi, se nan twou ròch li rete.
  • Lè-w gen sèl nan solèy, ou veye lapli.
  • Lè-w manje pitit tig, ou pa domi di.
  • Lè wap manje ak diab, ou kenbe fouchèt ou long.
  • Li pa janm tròta pou chen anraje.
  • Malfini manke-w, li pa bliye.
  • Mwen byen sangle, mwen pap foule.
  • Mache sou pinga-w pou-wpa pile se-w te konnen.
  • Makak pa jwe ak tig.
  • Makak sou, men li pap domi douvan kay chen.
  • Mouch pa antre nan bouch ki fèmen.
  • Pawòl anpil, machwè gonfle.
  • Pran bal ou ofon.
  • Pa fouye zo nan Kalalou.
  • Pye kout pran devan.
  • Rete trankil, se remèd kò.
  • Se lè-w pile chen, ou konn si li konn mòde.
  • Si chen rakonte-w sa li we, ou pap janm mache nannwit.
  • Veye zo-w, veye lòt la.
  • Ti mapou pa grandi anba gro mapou.
  • Tig gen vye men, zong li pa janm vye.
Rancune
  • Bay kou bliye, pote mak sonje.
  • Padon pa geri maleng. 
Réalisme
  • Aprè dans, tanbou lou.
  • Bèl cheve pa lajan.
  • Bèf pou wa, savann pou wa, ya demele yo.
  • Bwa ki nan men-w, se avèk li ou pouse chen.
  • Chanje mèt, chanje metye.
  • Chay ou pa ka pote, ou mete-l ate byen Dousman.
  • Gen bab pa vle di granmoum pou sa.
  • Kabwit di sak nan vant li se li ki pa-l. 
  • Kaka poul pa ze.
  • Kalbas gran bouch pa kenbe dlo.
  • Kalbas pa donnen joumon.
  • Kochon maron konnen sou ki bwa poul frote.
  • Le-w pa gen manman ou tete grenn.
  • Malere pa fè brodè.
  • Matla te di plis pase sa, epi li kite payas monte-l.
  • Mennen koulèv la lekol se youn, fè-l chita se de.
  • Mezi lajan-w, mezi wanga-w.
  • Pa fouye zo nan Kalalou.
  • Pa van chat nan makout.
  • Pati bonè pa di konn chimen pou sa.
  • Pito dlo-a tonbe, klabas la pa kraze.
  • Pito sa pase sa.
  • Pòv pa mande degi.
  • Sa chat konnen, se sa li montre pitit li.
  • Sak nan men-w, se li pa-w.
  • Se pa lè yon moun ap neye, pou-w montre-l naje
  • Ti bout kouto miyò pase zong.
  • Ti mapou pa grandi anba gro mapou.
  • Wè pa wè antèman pou katrè.
Résignation
  • Bondye bon.
  • Bouche nen-w pou bwè dlo santi.
  • Lè-w mouri, ou pa pè santi.
  • Nan mal, nan mal nèt.
  • Sa-k fèt fèt.
Respect
  • Bwè dlo, respekte vè.
  • Kabwit pa mare nan pikèt bèf.
  • Sa ki ba bon pou sak, ou pa bay makout li.
Révolte
  • Sa-a se dènye kou ki touye koukou.
Richesse
  • Kòfrefò pa swiv kòbya.
  • Lajan al kay lajan.
  • Milat pov se nèg, nèg rich se milat.
  • Le-w genyen zanmi konnen-w.
  • La sante se pi gro richès.
Secrets
  • Anba moumou se dèy.
  • Je wè, bouch pe.
  • Kout manchèt nan dlo pa kite mak.
  • Sa je pa wè, kè pa tounen.
  • Sa ki nan kè yanm, se kouto ki konnen-l.
  • Se soulye ki konnen si chosèt gen twou.
Sécurité
  • Kabwit di sak nan vant li se li ki pa-l.
  • Pa konen pa al lajistis.
  • Si chen rakonte-w sa li we, ou pap janm mache nannwit.
Solidarité
  • Bèf pou wa, savann pou wa, ya demele yo.
  • Chen pa janm mode piti li jis nan zo.
  • Chen ki gen zo pa gen zanmi.
  • Fiyèl mouri, makomè kaba.
  • Kouto pa janm grate manch li.
  • Men anpil chay pa lou.
  • Moun ki manje pou kont yo pa janm grangou.
  • Moun ki swe pou-w se sou li ou chanje chemiz. 
  • Pipi gaye pa fè kim.
  • Si-w renmen po-a, fò-k ou renmen grenn nan tou.
  • Ròch nan dlo pa konn doulè ròch nan solèy.
  • Vwazinaj se dra blan..
  • Yon sèl dwèt pa manje kalalou.
  • Zafè kabwit pa zafè mouton.
Sottise
  • Anvi tout, pédi tout.
  • Bèf di li pral sal savann, se ke-l li sal.
  • Koukou wè lwen, men li pa wè deyè tèt li.
  • Li pa konnen non chen-l.
  • Matla te di plis pase sa, epi li kite payas monte-l.
  • Mete chat veye bè.
  • Nèg sòt mare chwal li, nèg lespri paka lage-l.
  • Nou alfabèt, nou pa bèt.
  • Se lave men, siye até.
  • Se sòt ki bay, embesil ki pa pran.
  • Pati bonè pa di konn chimen pou sa.
  • Tròp lespri, sòt pa lwen.
  • Wap sèvi pè, ou kite pitit ou mouri chwal.
Supériorité
  • Danmijann poko plen, boutèy paka jwenn.
  • Kabwit di sak nan vant li se li ki pa-l. 
  • Kapab pa soufri.
  • Gen kapab ak kapab; gen kapab pase kapab.
  • Gen toro pase toro.
  • Kafou toujou pi gran pase gran chimen.
  • Si kalmason te viann, se pa nan mitan chemen ou ta jwen li.
Support
  • Bat men ankouraje chen.
  • Bourik fè pitit pou do-l poze.
  • De mèg pa fri.
  • Men anpil, chay pa lou.
  • Li pa pitimi san gadò.
  • Misye gen deyè.
  • Si pa gen sitirè pa ka gen vòlè.
  • Tout moun gen yon bwa deyè bannann yo.
Temporisation
  • Bat fè-a pandan li cho.
  • Se lè kabwit fin pase wap rele fèmen baryè.
Trahison
  • Bèl fanm se traka.
  • Chen ki gen zo pa gen zanmi.
  • Fiyèl mouri, makomè kaba.
  • Lè-w genyen zanmi konnen-w.
  • Li se kouto de bò.
  • Sa-a se dènye kou ki touye koukou.
  • Se grès kochon-an ki kwit kochon-an.
  • Zanmi pre se zanmi kòd anba bra.
Travail
  • Bourik travay, chwal garyonen.
  • Ti pil ti pil fè chay
  • Zwazo ki chante pa gra.
Vaches
  • Bèf di li pral sal savann, se ke-l li sal.
  • Bèf ki gen ke long, pa janbe dife. 
  • Bèf pa janm di savann mèsi.
  • Bèf pou wa, savann pou wa, ya demele yo.
  • Bondye pouse mouch pou bèf san ke. 
  • Ou kouche sou po bèf la, wap pale-l mal. 
Valeurs
  • Kochon manje santiman-l nan po bannan-n.
  • Pito dlo-a tonbe, klabas la pa kraze.
  • Santi bon koute chè.
Vanités
  • Bèl cheve pa lajan.
  • Fe wè pa dire.
  • Kòfrefò pa swiv kòbya.
  • Larouze fè banda tout tan solèy poko leve.
  • Matla te di plis pase sa, epi li kite payas monte-l.
Vengeance
  • Bat chen-an tan mèt li.
  • Jou fèy tonbe nan dlo se pa jou-a li pouri.
  • Lè-w manje pitit tig, ou pa domi di.
  • Sa nèg fè nèg Bondye ri.
  • Teke mab la jis li kase.
Vérité
  • Bèl parol pa vle di verite pou sa.
  • Bonjou-l pa la verite.
  • De je kontre manti kaba.
  • Rayi chen di dan-l blanch.
Vices
  • Abitid se vis.
  • Gen twou nan manch.
  • Tout moun gen yon gren zannon kay zofèv
  • Zonbi ki goute sèl, pa mande rete.

Aucun commentaire:

Enregistrer un commentaire